Preprava tony tovaru po vode je pri hromadných substrátoch podstatne lacnejšia a energeticky úspornejšia než po ceste. Dunaj je splavnou európskou magistrálou spájajúcou desať krajín. Napriek tomu podiel vodnej dopravy na prepravnom výkone v regióne dosahuje približne jedenásť percent a slovenské prístavy sú využité zlomkovo.
Prekážka prvá: posledná míľa
Loď dopraví tovar do prístavu, nie k odberateľovi. Prekládka a následná cestná alebo železničná doprava predstavujú náklad, ktorý cenovú výhodu vody rýchlo zjedá. Podľa prepočtov, ktoré nám poskytli dvaja dopravcovia, je vodná doprava konkurencieschopná len pri vzdialenostiach nad niekoľko sto kilometrov a pri tovare, ktorý znesie pomalšiu prepravu.
Súvisiacim problémom je stav prekládkových zariadení. Slovenské dunajské prístavy boli budované pre iný typ tovaru a ich modernizácia zaostáva za rakúskymi a maďarskými uzlami, ktoré sú v priamej konkurencii.
Voda je lacná, kým tovar neopustí loď. Potom začne platiť to isté, čo pri každej inej preprave.
Prekážka druhá: splavnosť
Druhým obmedzením je nespoľahlivosť plavebných podmienok. Pri nízkych vodných stavoch, ktoré sú v suchých rokoch čoraz častejšie, musia lode znížiť náklad alebo prerušiť plavbu. Pre odberateľa, ktorý potrebuje dodávku v termíne, je táto neistota rozhodujúca.
Údaje o plavebných dňoch s obmedzením ukazujú za posledné desaťročie nárast. Ide o dôsledok zmeny zrážkového režimu a zároveň o argument, ktorý v diskusii o rozvoji vodnej dopravy chýba – investície do prístavov nemajú zmysel bez riešenia splavnosti.
Prekážka tretia: objem
Vodná doprava sa oplatí pri veľkých objemoch. Slovenský priemysel, ktorý by takéto objemy generoval – hutníctvo, chémia, stavebné hmoty – je prevažne lokalizovaný mimo dosahu Dunaja. Najväčší potenciálni odberatelia sú na východe krajiny, kam voda nevedie.
Čo by mohlo fungovať
Odborníci uvádzajú dve príležitosti. Prvou je preprava poľnohospodárskych komodít, ktoré sa v regióne produkujú vo veľkých objemoch a znesú pomalšiu dopravu. Druhou je preprava nadrozmerných nákladov, pri ktorej je vodná cesta často jedinou možnosťou a kde konkurencia neexistuje.
Obe príležitosti si vyžadujú investíciu do prekládkových kapacít a skladov v prístave. Tá sa nevráti bez záruky objemov, ktorú nikto nedá skôr, než infraštruktúra existuje – ide o rovnaký problém ako pri intermodálnych termináloch.
Údaje o prepravných výkonoch pochádzajú zo Štatistického úradu SR a z podkladov Dunajskej komisie, údaje o plavebných podmienkach od Štátnej plavebnej správy. Prepočty nákladov poskytli dvaja dopravcovia pôsobiaci v regióne.