Podunajská nížina má najkvalitnejšie pôdy na Slovensku a zároveň najnižšie úhrny zrážok. Ide o kombináciu, ktorá bola vždy náročná a ktorá sa v posledných dvoch desaťročiach stala kritickou: priemerný ročný úhrn v regióne klesol a zároveň sa zmenilo jeho rozloženie – zrážky prichádzajú v menšom počte intenzívnejších epizód, z ktorých väčšina vody odtečie.
Dopad na výnosy
Porovnali sme výnosy kukurice a slnečnice v suchých a vlhkých rokoch na plochách bez závlahy. Rozdiel dosahuje v extrémne suchých rokoch až tretinu. Pri plochách so závlahou je rozdiel výrazne menší, čo potvrdzuje, že rozhodujúcim faktorom je voda, nie kvalita pôdy ani agrotechnika.
Ekonomický dopad nie je len v nižšej úrode. Neistota výnosov znemožňuje plánovanie a zvyšuje rizikovú prirážku pri financovaní. Podnik, ktorý nevie, či v nasledujúcom roku zožne osemdesiat alebo stodvadsať percent priemeru, investuje opatrnejšie.
Stav závlahových systémov
Závlahová infraštruktúra v regióne bola budovaná prevažne v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch. Po roku 1989 sa jej správa rozdrobila a údržba sa zanedbala. Podľa údajov správcu je dnes v prevádzkyschopnom stave menšia časť pôvodnej sústavy; zvyšok je nefunkčný alebo rozobratý.
Máme najlepšiu pôdu v krajine a potrubie, ktoré leží v zemi štyridsať rokov bez vody.
Prečo sa neobnovujú
Obnova závlahového systému je investíciou, ktorá presahuje možnosti jednotlivého podniku, pretože sústava slúži viacerým užívateľom. Financovanie z verejných zdrojov je dostupné, no vyžaduje vysporiadané vlastnícke a užívacie vzťahy k pozemkom pod potrubím, čo je pri rozdrobenom vlastníctve zdĺhavé.
Druhou prekážkou je cena vody a energie na čerpanie. Aj funkčný systém sa použije len vtedy, keď sa závlaha oplatí – teda pri plodinách s dostatočnou hodnotou. Pri obilninách je ekonomika závlahy hraničná, pri zelenine a ovocí jednoznačne pozitívna.
Čo sa mení
Časť podnikov v regióne investuje do vlastných kvapkových systémov pre vybrané plochy s plodinami vyššej hodnoty. Ide o riešenie, ktoré nezávisí od obnovy veľkej sústavy a ktoré je pri menšej výmere realizovateľné. Zároveň však znamená, že sa pestovateľská štruktúra posúva a plochy bez závlahy zostávajú pri extenzívnejších plodinách.
Údaje o zrážkach a teplotách pochádzajú zo staníc Slovenského hydrometeorologického ústavu, údaje o výnosoch zo Štatistického úradu SR, údaje o stave závlahových systémov od Hydromeliorácií, š. p. Kalkulácie poskytli traja poľnohospodárski podnikatelia z regiónu.